Avenger
Feast of Anger / Joy of Despair
1. Zrození múzy
Odpor mnou trese, prochazim krajinou te smečky
Figurky na šachovnici, pomatena tela
Snaha o odlišnost smazana poutem masa
Tak malo by stačilo, vzdy pouha jedna strela
Proniknout do nitra a poodhalit krasu
Rozpoutat revoluci ve funkci stroje
Patrani po duši, ach jen naivita čira
Budoucnost však jista, červi v kupce hnoje
Jsem jediny kdo tuši, vize se zrodila
Monstrozni obrazce značne kriklaveho tonu
Jen využiji hmotu na ceste k šilenstvi extazi
Festival začina, hlomoz zakrvaveneho zvonu
Krutejši než hladove zvire
Instinkt co s pouhym prežitim malo společneho ma
Zvrhlejši než tisic d'ablu
Muza, již nelze zavrhnout, veledilo rozkveta
Chlast je ma svecena voda, požehnani znavene vule
Na inverzi pocitu nalezl jsem skvely lek
Krvavy humor a svet se krasne toči
Netrpi zruda, vznika umelec, nečlovek
2. Jen pro tu dnešní noc...
Tak kdy už prekonaš ten trapnej ostych, pohled co te drazdi, fantazii burcuje
Pouha predstava, co vše se ti ted' nabizi, noc ziskava na lesku a je jen tva
Jeji telo je jak z hedvabi a ty si s nim mužeš do omrzeni hrat
Ach, jak inspirujici je laska, když čepel do masa se bori
Jen nepospichej, rež opatrne, at nezničiš hned jeji vabny tvary
Jen si dej tu praci a zkoušej, bolesti co nejsilnejši pokroutit ji tvar
Ach, jak vydešene knuči, když ve vlasech ji laskaš
Tak už nech rozeznit skvostny retezu zpev
Co za zvlaštni zvuk, to snad ji už kosti praskaj
Na co čekaš jen ochutnej tu temne rudou krev
Vyjimečnost je odsouzena k osamoceni
Mistrovska prace, kterou nikdo neoceni
3. Hlasy deliria
4. Vitriol
Pretlak rozboureny krve divoce buši na spancich
Zažehnut je ostry plamen, co pali, chce žit
Tisice hlasu v zmatenym mozku rvou, jak vzpoura otroku
Desiva touha po poznani dosud neodhalenych kras
Pozde je na vzdor, vzboureny apetit již veli mym vjemum
Krutych fantazii bezmocny jsi pan
Chut cizich muk, proč jako muru k svetlu te to laka
Na svedomi lek do tve čiše nalevam... vitriol!
5. Radost z beznaděje
Či soud v mych slovech chorobu nachazi?
Kež bych toho soudce mym vnimanim sveta potrestat smel
Ja vim, jedna nemoc kdysi napadla utroby me
Proklety moment, kdy prvni nadech me plice rozechvel
Kazani o mravech, precenovat a chranit lidsky život
Povyšene zvire svym nepritelem shledavam
Proč predstirat naklonnost a rikat tomu štesti?
Procitnuti na bitevnim poli, život je valka, žel jsem v ni jen ja sam
Porušim-li spiralu času, zda zastavim tim svet?
Co ma mne odradit, že neni navratu zpet?
Beze smyslu bloudit vstric jistote jedine
A nebo jasny smer a vira v pevny cil?
Nenalezam rozdil, oboji budova se zaklady ze lži
Vitam te lasko, napij se z pramene mych žil
Porušim-li spiralu času, nezastavim tim svet
Nemuže mne odradit, že neni navratu zpet
Smich misto plače, zvratky misto slzi - radost z beznadeje
Životni sila uprena jedinym smerem - radost z beznadeje
Radost z beznadeje... radost z beznadeje...
6. Rituál hněvu
Nenavidim vedomi onoho radu
Zla krev vzdy zplodi jen krev zlou
Tak uzky pruzor, jen steži skrz vidim
Ukrutna kreč moje zuby svira
Nemohu jen trpet, stale krotit svuj vztek
Sledovat svet očima ukryvanyho vraha
Roztrham pouta jež unucena mi byla
Neb ohla pater bolestmi mne tyra
Ritual hnevu - trhat, ničit drtit
Ritual hnevu - porcuju tvoje maso
Ritual hnevu - recyklovat odpad
Ritual hnevu - pocit svobody vleva se do mych žil
Ach ano, ma duše oživa, mocna je vašen
Mohutny rev do bela rozžhavenych dratu
Ostrymi pilami konam sve krute dilo
Vdery kladiva jen vyzdobi muj un
Ritual hnevu - trhat, ničit drtit
Ritual hnevu - polykam tvoje maso
Ritual hnevu - recyklovat odpad
Ritual hnevu - pocit hnusu a krasy zcela mne uchvatil
Ritual hnevu - trhat, ničit drtit
Ritual hnevu - davim se zbytky z tebe
Ritual hnevu - nechutnej odpad
Ritual hnevu - však zatim nalezam klid, splnen byl cil
7. Zajat věčnou nocí
8. Neschopen
Poznal jsem smrt, pachut umirajiciho citu
Nevidiš za muj usmev, z mych oči nelze čist
Usmrcena bolest, vyhubena jsou všechna ma prani
Čeho jsem jen schopen, do nitra uprena nenavist
Falešna litost jen mate, rozmazava kresbu
Kresbu, jenž dokonana, dalšich uprav nežada
Hluboke ryhy inkoustem horkosti a tryzne
Tenhle svet prijimam, ač nebyla to volba ma
Chcete-li, uctivam Satana, jsem otrokem božich sil
Už chapu silu, jenž človeka primeje prekročit chramu prah
Špinava hra s uzkosti, kterou kdosi chytry pochopil
Viru snad i zavidim, osobne nejsem schopen obelhat svuj strach
Nehledam smysl, netoužim po unitrnim blahu
Nelze se dobrat absolutni pravdy
Nejistota konečneho rešeni
Nevim, jak umlčet jeho diktat
Miluju mriže z kosti, života vezeni!
9. Oslava vzteku
Kdyby byla mi dana možnost neomezene trestat
Ach, ja tyral bych jedince za činy, ktere nikdy nespachal
Ja nesoudim vinu, v mem srdci neni s čimsi štitkem zašt
Ja soudim vztek, jenž klid mych dni na kusy rozsapal
Noesobni nenavist, amok bez pričiny
Neukojim vaši zvedavost, odkud ta krutost prameni
Kolotoč šilenstvi, na ktery pokorne nasedam
Do zverokruhu pridal jsem novy druh, nove znameni
Ve znameni vraha, jen dal, pachat tahle zverstva
Oslava vzteku, ach žač hvezdy mne trestaji
Bez možnosti volby bloudim svymi ponurymi svety
S každym strizlivenim z besu ja umiram potaji
Či soud v mych slovech chorobu nachazi
Proklinam toho soudce on pravdu zna
Neverim v nevinnou krasu, v proste štesti
Muj zrak je napaden, všude jen mlha krvava
Pohrdam, nenavidim, vracim se zpet do sveho hrobu, nechte me hnit
Lyrics in plain text format