Aeon Winds
An Ode to the Mountains
1. Legends and Tales of Old
instrumental
2. An Ode to the Mountains
Across the plains and meadows far away,
to the endless forests and stony peaks,
touched by the sun and clouds above.
In those solitary places,
in those gates of woodland cathedrals,
in oak groves of solemn silence
stand sacred stones on their eternal guard.
Those are the realms of moss and wild rivers
and on the tops of the pines
lies the cradle of the wind.
Where rays blaze over the horizon
and the time has been forever frozen.
We hail those majestic places
never conquered by man's hand.
3. Devoured by Time and Long Forgotten
At the end of life in the endless night
darkness swallows the rays of light.
The cold veil of snow
shimmers in the embrace of weeping willows.
The leaves of autumn arrive
and the flame and smoke dance together.
Only frozen rivers remain
melting regretfully.
The burial mound can be seen
with rot, mould and grass,
remembered only by the rust
of steel cursed, of steel forsaken.
There is the place of souls reborn
by the storm and soil and blood and flame.
It silently lingers but arises,
ventures towards its destiny.
4. Unyielding Citadel
Time has swallowed the ancient walls
to hollow stone and dust.
Alone they stand against the roots
and thunders of darker ages.
Wolves there howl their hymn
near the frozen streams.
On these walls secrets are guarded by ravens.
In the echoes of hills their songs are heard,
the light of the full moon brightening the night
and the whisper of their black wings
reflecting the symphony.
There upon the dark horizon the last fortress remains,
cloaked by clouds and mists.
Fate has sealed the ancient pact,
the realm of the stone swallowed by fire,
and that which it did not devour, time has taken.
What man has not destroyed
the force of nature claimed.
5. Lunar Ascension
V sprievode bludičiek
mámený čierňavou stromov.
Idúc za volaním, v roji hviezd
za svetlom tajomných ohňov.
Najdlhší deň s najkratšou nocou
vedený múdrosťou dávnych hlasov.
V komnatách lesa, mesačný svit
v žalári bažín nedá sa skryť.
V pahrebe vatry prízraky besov
polnocou prichádza ich odveký čas.
Cez portál lesa do čarovných svetov
s brieždením rána zaniká ich moc.
Poklady schované v lesných dómoch
divoké tance na lúčnych dvoroch.
Čierny blen nad temným nebom
noc nečistej sily spútanej ohňom.
6. Molpír
In the wilderness of Carpathian forests
where the torches blaze for centuries
and ruins of kingdoms fallen
remember the ancient tales forgotten.
Redeemed with the life of innocents
and burned by the flames eternal
is the place where the sun died
and the red crescent moon arose.
Dark ritual of the birth of Luna
resurrected in the sacrificial fires.
From the ashes of aeons ago
the cursed mystery dwells here eternally.
The place damned is called Molpír.
(There) the mountains rise before the horizon
and the soil soaked with blood
is forever haunted.
Bones with strange markings
sing the songs of old.
On the top of the mountain
stands the castle, stands the hold.
7. Woodland Labyrinths
Pod machom v hnilobnom pachu dreva
v bludisku kľukatých ciest.
Plíživé tiene rástli v karmínovom súmraku
číhali, čakali na mňa.
V dubových palácoch lesa
blíži sa noc...kráľovstvo hmyzích šepotov.
V slepote tôní hustých papradín
prežívajú v tichu kvapkajúcej vody.
V podzemných komnatách pustého hradu
derú sa z prasklín kamenných stien.
Bez symfónie vtáčieho spevu
bez vône lúčnych bylín.
V bezvetrí listov mohutných stromov
pavučiny múrov stáročia šepkajú,
prastaré príbehy, prastaré povery.
V tichu plynúceho času
v opare hory spia vo večnom spánku.
S nocou ožívajú, vyčkávajú, oni…
začiatok cesty, začiatok mojej skazy.
Labyrintom unavených borovíc
sa lámali posledné slnečné lúče.
Moje kroky sa borili mokrým machom
plíživou vôňou jedovatých húb,
neviditeľnou silou tichosti ma vábili.
Chladný vietor zasadol na trón
zakliata hora v celej svojej sile.
Bludičky lákali moje kroky
zblúdilé entity, ktoré nenašli cestu.
Obete lesa, hladné po dušiach.
Keď nastane vláda noci, bež!
Kým si ťa nevezme les
jeho noční sluhovia už čakajú!
Zadul ostrý, bodavý vietor
spln prikryl údolie šepotov.
Bytosti skazy už ovládli lesné cesty
niet úniku, niet cesty preč!
Vyhnúť sa noci, vyhnúť sa im
nekonečnej...nikdy nekončiacej tme.
8. Fading Embers
instrumental
9. Night Sky Illuminations
Do výšin súmraku niesli ho kroky neisté
strmými kopcami snehu posiate
roklinami a dolinami karpatskými
popri toku zamrznutých riek.
Ten, čo zmárnil zrak v blčiacom obzore
ukrytý na vrcholoch spiacich hôr
našiel skon v náručí tichých lesov
žezlom noci v lúčoch posmrtných.
Kráčal po neznámych stopách
putoval roky, stáročia, trýznený vekmi
až jeho duša vstúpila do ríše hviezd
po zákutiach mesačných ciest.
Tam vyhasla jeho večná púť
a z noci vzišiel deň.
V bezmennom hrobe spočinul
v závoji hviezdneho úsvitu
ódy kráľovstva polnoci
zazneli kŕdľom havraním.
Na tróne mesačnom
vládu dokonal
a svoje kosti
na večnosť pochoval.
Lyrics in plain text format
